Sergej Sergejevič Prokofiev

Sergej Sergejevič Prokofiev
Základné informácie
Narodenie	23. apríl 1891 Soncovka (dnes Krasne), Ruská ríša
Úmrtie	5. marec 1953 (61 rokov) Moskva, ZSSR
Národnosť	ruská
Obdobie tvorby	1896 - 1952
Hudobný smer	vážna hudba 20. storočia, neoklasicizmus
Dielo
Počet diel	138 pod opusovými číslami
Ťažiskové žánre	symfónia, koncert, balet, klavírna hudba, filmová hudba
Kľúčové diela Husľové koncerty č. 1 a 2 Klavírny koncert č. 3 Symfónia č. 5 Rómeo a Júlia
Odkazy
Webstránka	Sergej Sergejevič Prokofiev na sprkfv.net
Sergej Sergejevič Prokofiev multimediálny obsah na commons
Hudobný portál  Biografický portál

Sergej Sergejevič Prokofiev (rus. Сергей Сергеевич Прокофьев; * 23. apríl 1891, Soncovka, Jekaterinoslavská gubernia – † 5. marec 1953, Moskva) bol jedným z najväčších skladateľov 20. storočia. Skladal v širokej škále žánrov vrátane opery, baletu, filmovej hudby, kantát, orchestrálnych a komorných prác. Zároveň bol brilantným klaviristom a dirigentom.

Narodil sa v rodine agronóma Sergeja Alexejeviča Prokofieva. Hudbe sa venoval od piateho roku života.

Hodiny hry na klavíri mu dávala spočiatku matka, veľmi muzikálna, dobrá klaviristka. Prvé skladateľské pokusy - valčíky, pochody a dve opery, upútali pozornosť Tanejeva; na jeho radu sa Prokofiev pustil do pravidelného štúdia hudby u R. Gliera. Po dvoch rokoch odišiel na petrohradské konzervatórium. Počas štúdia zložil symfonické poémy. Roku 1914 ukončil konzervatórium ako hudobný skladateľ. Roku 1918 opustil vlasť, odišiel najprv do USA, neskôr do Francúzska. Rýchlo získal slávu vynikajúceho klaviristu - virtuóza a mimoriadne originálneho skladateľa. V Paríži nadviazal spoluprácu s S. Ďagilevom, skladal pre neho balety.

Dovtedajšia skladateľova tvorba znamenala v histórii hudby úplne nóvum. Prokofiev, nepriateľ ľahko zrozumiteľnej a romantickej expresie, programovosti a pátosu, ohromil súčasníkov nezvyčajne originálnym, svojráznym štýlom. Jeho hudba je motorická, rytmicky bohatá, vtipná v neočakávaných zvratoch melódie a v prekvapujúcich harmonických spojeniach. Je novátorom v oblasti klavírnej hry - rozvíja techniku akordovej hry, obohacuje dynamiku, obľubuje výrazové kontrasty, kladie pred interpreta neobyčajne ťažké, ale objavne riešené rytmické problémy.

Rok 1932, rok návratu a trvalého usídlenia sa vo vtedajšom Sovietskom zväze, priniesol v Prokofievovej tvorbe zásadný zvrat. Opustil experimentátorské hľadanie, začal rozvoj smerujúci k zjednodušeniu technických prostriedkov, exponovanie melodiky ako prvoradého, najkomunikatívnejšieho výrazového prvku. Koncentrovanosť formovej výstavby diel pomaly ustupovala plynulosti. Prokofiev sa vrátil ku kantátovým formám a k historickej tematike. O svojom rozhodnutí vrátiť sa do stalinského Ruska v roku 1936 povedal: „V Európe sa všetci musíme zháňať po predstaveniach, prehovárať dirigentov a riaditeľov divadiel; v Rusku oni prídu za mnou - až je ťažké uspokojiť tento dopyt...“ V roku 1948 bol sovietskymi autoritami obvinený z „formalizmu“ a antidemokratických tendencií a jeho umelecká sloboda bola permanentne obmedzovaná. Jeho smrť v roku 1953 zatienilo v ten istý deň Stalinovo úmrtie.

Technicko-formová rovina Prokofievovej hudby je v podstate neoklasicistická, avšak nad všetkým dominuje špecifický "duch vzdoru", ktorý je zdrojom neočakávaných zmien v naoko konvenčnej melodickej línii, prekvapujúcich harmonických zvratov, ktoré narúšajú vžitý tonálny poriadok, ako aj rytmických prekvapení. Prokofiev osviežil známe prostriedky, ale výsledkom bolo vytvorenie novej hudobnej kvality, absolútne originálneho a neopakovateľného "prokofievovského" štýlu.

Dielo Sergeja Prokofieva je úctyhodné, okrem iného zahŕňa 7 symfónií, 11 koncertov, 8 opier, 7 baletov a filmovú hudbu. V symfonickej tvorbe sa Prokofiev výraznejšie nepresadil, jeho baletne poňaté symfónie ostali v tieni Šostakoviča, pravdaže s výnimkou Symfónie č. 1 ktorá sa hneď po napísaní stala v Európe pódiovým hitom. O to cennejšie a často interpretované sú však jeho koncerty, z ktorých vyniká Klavírny koncert č. 3 a dva husľové koncerty. Z ostatných orchestrálnych diel je známa rozprávka Peter a vlk, vďačné dielo koncertov orientovaných na detského poslucháča. Vynikajúci je súbor klavírnych sonát, ktoré patria medzi najvýznamnejšie klavírne diela 20. storočia. Najviac však skladateľa preslávil balet Rómeo a Júlia, ktorý spolu s Čajkovského dielami tvorí základ repertoáru snáď každej baletnej scény na svete.

Pre podrobnejší prehľad pozri Zoznam diel Sergeja Sergejeviča Prokofieva

• Symfónia č. 1 D-dur "Klasická", Op. 25

• Klavírny koncert č. 1 Des-dur, Op. 10
• Klavírny koncert č. 3 C-dur, Op. 26

• Husľový koncert č. 1 D-dur, Op. 19
• Husľový koncert č. 2 g-mol, Op. 63

• Sinfonia Concertante e mol pre violončelo a orchester (1956)

• suity z baletov a opier
• Peter a vlk, hudobná rozprávka, Op. 67

• Klavírna sonáta č. 5 C-dur, Op. 135
• Klavírna sonáta č. 6 A-dur, Op. 82
• Klavírna sonáta č. 7 B-dur, Op. 83
• Klavírna sonáta č. 8 B-dur, Op. 84

• Rómeo a Júlia, Op. 64
• Popoluška, Op. 87

• Láska ku trom pomarančom, tri veľké obludy

"Hudba...bezpochyby dosiahla a prešla najvyšším stupňom konfliktu a zložitosti, ktorú v praxi možno dosiahnuť. Nechcem nič lepšie, viac pružné alebo viac kompletné než je sonáta, ktorá obsahuje všetko potrebné pre môj kompozičný zámer.„ Prokofiev, New York Times, 1930

“Hudba napísaná neúprimne je neživotná." (citát visí vo vestibule základnej školy Prokofievova 5 v bratislavskej Petržalke)

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sergej Sergejevič Prokofiev

• BBCArchivovaná kópia na Wayback Machine