Smrdáky

Smrdáky
obec
Kostol sv. Martina Tourskeho
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Senica
Región	Záhorie
Vodné toky	Smrdácky potok, Záhučský potok
Nadmorská výška	241 m n. m.
Súradnice	48°43′23″S 17°18′02″V / 48,7231°S 17,3006°V / 48.7231; 17.3006
Rozloha	4,73 km² (473 ha) [1]
Obyvateľstvo	562 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	118,82 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1436
Starosta	Ingrid Tripšanská[3] (KDH)
PSČ	906 03
ŠÚJ	504831
EČV (do r. 2022)	SE
Tel. predvoľba	+421-34
Adresa obecného úradu	Smrdáky 181
E-mailová adresa	ousmrdaky@stonline.sk
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Smrdáky
Webová stránka: obec-smrdaky.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Smrdáky sú obec na Slovensku v okrese Senica.

Obec leží na západnom Slovensku v Záhorskej nížine, na úpätí Bielych Karpát, v nadmorskej výške 241 m n. m., v doline otvorenej na juh, ktorú na severozápade i severovýchode lemujú pahorky s ovocnými sadmi. Od okresného mesta Senica je obec vzdialená 7 km a od hlavného mesta Bratislavy asi 80 km.

História obce je nerozlučne spätá s liečivými prameňmi nachádzajúcimi sa na jej území, ktoré ju urobili všeobecne známou, nielen na území Slovenska. Podľa historických dokumentov sa osada kedysi volala po slovensky Nová Ves (Villa Nova). Terajšie meno dostala od zapáchajúcich minerálnych prameňov. Keď sa roľníci z príležitosti výročia jarmokov schádzali v susedných mestách, tých, čo prišli z Novej Vsi prezývali „Smrdáci“. Toto meno sa potom tak vžilo, že nahradilo predošlé meno osady.

Prvá písomná zmienka o kúpeľnom mieste v Smrdákoch bola uvedená v urbári z roku 1617. Vydal ho vtedajší zemepán Majtény-Novák. Slovenský polyhistor Matej Bel vo svojom známom diele Notitia Hungariae Novae Historicogeographia z roku 1740 spomína kúpeľnú dedinku Smrdáky a prvýkrát opisuje použitie minerálnej sírovodíkovej vody na liečebné účely. V roku 1763 úradný lekár Ján M. Gottmann pripravil rozbor smrdáckych vôd, v ktorom poznamenal, že v budúcnosti by v okolí týchto vôd mohli vzniknúť kúpele. Veľmi významná je medicínska dizertačná práca hlavného lekára Jozefa Callasa Nagya o kúpeľoch Smrdáky (Thermarum Büdösköensium, 1840) posudzovaná na Viedenskej univerzite. Okrem chemického rozboru vôd, ktorý robil nitriansky lekárnik František Adolf Lang, sú v nej aj indikácie – zoznam chorôb, ktoré sa tu úspešne liečili už pred vznikom kúpeľnej inštitúcie. Na prvom mieste sa spomínajú rôzne kožné ochorenia, ako opar, herpes, lišaje a pod.

• Rímskokatolícky kostol sv. Martina Tourskeho, jednoloďová pôvodne renesančná stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1680. V roku 1900 bola pristavaná veža. Loď kostola je zaklenutá segmentovou valenou klenbou, presbytérium valenou klenbou s lunetami. V interiéri sa nachádza organ od Martina Šašku z roku 1862 a oltár z tirolských dielní v Grodene z roku 1928.^[4] Veža je členená polkruhovo ukončenými oknami s atypickými profilovanými šambránami. Pod korunnou rímsou je reliéfny terčík, veža je ukončená ihlancovou helmicou.

• Kúpeľný dom, jednopodlažná klasicistická stavba na pôdoryse písmena U z prvej polovice 19. storočia.^[5] Úpravami prešiel v 20. storočí. Fasáde kúpeľného domu dominuje päťosový portikus ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, v ktorom je umiestnený moderný reliéf. Okná v portiku sú polkruhovo ukončené.

• Kúpeľný park, krajinársky park z 19. storočia.^[6]

• Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, klasicistická stavba z roku 1831. V interiéri je barokový oltár z prvej polovice 18. storočia so sochou svätca z druhej polovice storočia.^[7]

• Súsošie sv. Trojice z roku 1927.

• Súsošie sv. Floriána, Vendelína a Rozálie, murovaná klasicistická stavba na pôdoryse trojuholníka s troma nikami so sochami svätcov z obdobia pred rokom 1887.

• 
  Kostol sv. Martina Tourskeho
• 
  Kúpeľný dom

Prvý kúpeľný dom v Smrdákoch postavil majiteľ pozemkov v okolí prameňov, nitriansky podžupan Jozef Vietoris, v rokoch 1832-33. K tomuto obdobiu sa datujú aj novodobé dejiny kúpeľov. Neskôr, v roku 1839 tiež zásluhou majiteľa J. Vietorisa, bola postavená impozantná budova kaštieľa pre jeho rodinu a vzácnych hostí. Po niekoľkých prestavbách slúži dodnes. Svojim klasicistickým portálom sa stal kaštieľ symbolom kúpeľov.

Jozef Vietoris sa staral aj o vybudovanie príjemného kúpeľného prostredia. Odvodnením močiara získal priestor pre park, do ktorého vysádzal vzácne dreviny. Kúpeľný park má dnes rozlohu 16 ha a je obľúbeným oddychovým miestom kúpeľných hostí.

Ich špecializáciou je predovšetkým liečba kožných ochorení v kombinácii s chorobami pohybového aparátu s využitím jedinečného prírodného bohatstva - sírovodíkovej minerálnej vody a sírneho bahna.

Osobitné postavenie a význam medzi slovenskými kúpeľmi dáva Smrdákom ich chloridovo-hydrouhličitanová, vápenatá, sírna, hypotonická liečivá minerálna voda. Jej najúčinnejšou zložkou je aktívna dvojmocná síra, obsiahnutá vo vode vo forme voľného a viazaného sírovodíka. Práve pre mimoriadne vysoký obsah sírovodíka (680 mg v litri) sa minerálna voda v Smrdákoch považuje za najkoncentrovanejšiu sírnu vodu na území Slovenska a strednej Európy. Z balneologického hľadiska má význam aj výskyt liečivého sírneho bahna, vyznačujúceho sa jemnou štruktúrou a bohatou presýtenosťou sírnou minerálnou vodou.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Smrdáky

• Smrdaky.sk - interaktívna mapa, informácie, zážitky a kultúra kúpeľnej dediny Smrdáky na Záhorí.
• Oficiálny web