Trstená

O iných významoch výrazu Trstená pozri Trstená (rozlišovacia stránka).

Trstená
mesto
Námestie M. R. Štefánika
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Tvrdošín
Región	Orava
Vodný tok	Oravica
Nadmorská výška	607 m n. m.
Súradnice	49°21′42″S 19°36′38″V / 49,361667°S 19,610556°V / 49.361667; 19.610556
Rozloha	82,54 km² (8 254 ha) [1]
Obyvateľstvo	6 978 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	84,54 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1371
Primátor	Magdaléna Zmarzláková[3] (nezávislá)
PSČ	028 01
ŠÚJ	510106
EČV (do r. 2022)	TS
Tel. predvoľba	+421-43
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Bernolákova č. 96/8 028 01 Trstená
E-mailová adresa	msu@trstena.sk
Telefón	043 / 5310 100
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Trstená
Webová stránka: trstena.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Trstenčan[4]

Trstená (nem. B(r)ingenstadt, poľ. Trzciana, maď. Trsztena) je mesto na Slovensku ležiace v Žilinskom kraji.

• prímestské časti: Ústie nad Priehradou, Nové Ústie, Staré Ústie, Oravská priehrada zóna Prístav;
• územné členenie (okrsky): Západ, Hrady, Stred, Východ, Vyšný Breh a Ďurdinová; Námestie, Hýbeľ
• územie mesta je zložené zo 4 katastrálnych území: Trstená, Ústie nad Priehradou, Oravské Hámre a Osada. Svojou rozlohou 8 254 ha (82,54 km²) je najväčším katastrálnym územím na Orave.

Bernolákova, Čsl. armády, Družstevníkov, Duklianskych hrdinov, Hattalova, Hraničiarov, Hugolína Gavloviča, Hviezdoslavova, Hýbeľ, Ivana Olbrachta, Jána Hertela, Jána Kollára, Janka Kráľa, Jilemnického, Kpt. Nálepku, Krakowská, Krátka, Kukučínova, Kvetná, Lesná, Lúčna, Malý rad, Matúša Jankolu, Mieru, Mládežnícka, Msgr. Viktora Trstenského, Nábrežie Ľudovíta Štúra, Na Diele, Námestie M. R. Štefánika, Nová, Obrancov mieru, Odbojárov, Oravická, Osadská, Oslobodenia, Partizánov, Poddielová, Pod Stráňou, Pod Vápenicou, Pri Kovalinci, Puškinova, Rudolfa Dilonga, SNP, Štefana Furdeka, Ústianska, Zápotočná, Železničiarov, 1. mája.

Najväčším a najvýdatnejším tokom je rieka Oravica, ktorá do svojho toku v Trstenej priberá z pravej strany Bratkovčík a ľavostranné prítoky Všivák, Trsteník a Zábiedovčík. Prietok vody je závislý od aktuálnych zrážok, vzhľadom na to, že ide o rieku priberajúcu toky z rozsiahlej nezalesnenej plochy, výnimočne môže vzrásť jej prietok približne na pätdesiatnásobok svojho priemeru. Len vďaka hlbokému umelému korytu nespôsobuje v Trstenej záplavy veľkoplošného charakteru tak ako to bývalo v minulosti.

1. Bor
2. Bratkovčík
3. Daničný potok
4. Grúničný potok
5. Hraničný Kriváň (hraničný tok)
6. Chyžník (Chyżny)
7. Jelešňa
8. Jurčová
9. Kovalinec
10. Krahulčík (hraničný tok)
11. Kriváň
12. Malý Chyžník
13. Maťkov potok
14. Orava
15. Oravica
16. Poliansky potok
17. Stančová
18. Trsteník
19. Uhliská
20. Vlčí potok
21. Všivák
22. Zábiedovčík
23. Zadný potok
24. Zimník
25. Žiarovčík

Trstená bola založená v roku 1371 Jánom Hertelom. Názov mesta v tom čase bol Bingenstadt. Nemecké osadnícke právo preukazuje, že Trstenú zakladali nemeckí osadníci. Neskôr, v roku 1424, vo výsadnej listine Žigmunda Luxembruského, v ktorej potvrdil výsady zakladateľa, sa Trstená objavuje pod menom Stadtsek a ďalej v závislosti na vplyve a jazyku úradníkov a panstva skomolene Trezthyene, Thersztene, Thersthena. Žigmund tiež oslobodil Trstenú od platenia cla a tridsiatkov.

Od roku 1588 Trstená patrí Thurzovi, ktorý oslobodil Trstenú od urbárskych dávok a robôt za ročný poplatok 800 zlatých. Matej II. potvrdil výsady Trstenej udelené Wismerom ako aj Žigmundom a udelil mestu právo štyroch výročných jarmokov (na Dorotu, Turice, Nanebovzatie panny Márie a Martina). Dva z nich sa tradujú aj v súčasnosti. Koniec 17. storočia znamenal pre Trstenú veľký úpadok, ktorý spôsobili pochody litovského vojska, silné zimy a dva veľké požiare, ktoré zničili väčšiu časť Trstenej.

Mesto bolo na konci marca 1945 vypálené počas oslobodzovacích bojov, nemeckými vojakmi. Zhorelo 75 domov a mnoho ďalších bolo silne poškodených.^[5]

Obyvateľstvo trvalo bývajúce v meste Trstená podľa národnosti podľa výsledku Sčítania obyvateľov, bytov a domov 2011 Archivované 2016-01-17 na Wayback Machine: slovenská 7 140 osôb, poľská 34, česká 13, maďarská 5, srbská 5, moravská 4, nemecká 4, bulharská 2, ukrajinská 2, ostatné 13, nezistená 260.

• rímski katolíci – 94,33 %
• bez vyznania – 3,26 %
• evanjelici a. v. – 0,78 %
• gréko katolíci – 0,07 %
• iní

• Kostol svätého Martina, Bernolákova 1, umelecko-historická pamiatka, na gotických základoch, prestavaný 1641, 17. st., 1945, 1999
• Františkánsky kostol sv. Juraja a kláštor, Nám. M. R. Štefánika 436, umelecko-historická pamiatka, vybudovaný v rokoch 1776 – 1780
• Stĺp sv. Floriána, Bernolákova, pred budovou fary, umelecko-historická pamiatka (1701)
• Stĺp Sv. Jána Nepomuckého, Nám. M. R. Štefánika, oproti kostolíku sv. Juraja, umelecko-historická pamiatka (1776)
• Stĺpy vstupnej brány na cintorín, Hýbeľ, umelecko-historická pamiatka (1755)
• Socha Martina Hattalu, Gymnázium, Železničiarov, pamätné miesto – rodný dom, slovenského jazykovedca, univerzit. profesora, kodifikátora etymologického pravopisu
• Budova bývalej židovskej synagógy, Železničiarov č. 300, postavená v roku 1839 – renesančný ráz
• Budova sporiteľne, Nám. M. R. Štefánika č. 1, bývalá Slovenská banka, postavená podľa projektu Michala Milana Harminca v roku 1903
• Hotel Roháč, Nám. M. R. Štefánika č. 425, postavený v prvej polovici 19. storočia
• Budova mestského úradu, Bernolákova 96/8, znovu vybudovaná v rokoch 1908 – 1910 z prenesenej budovy belgic. spol. na ťažbu hnedého uhlia v lieseckom chotári
• Starý židovský cintorín, hranica tvrdošínskeho a trstenského chotára, umelecky zhotovené náhrobné kamene z pieskovca s plastikami
• Kaplnka na cintoríne v Rovni, Ul. Oravická, umelecko-historická pamiatka (18. storočie)
• Kaplnka, Ul. Mieru pred domom č. 809, umelecko-historická pamiatka
• Kaplnka, Kamenný vŕšok, umelecko-historická pamiatka (1824)
• Kaplnka, Cesta I. triedy I/59 na hranici zastavaného územia mesta smerom hraničný priechod, umelecko-historická pamiatka
• Kaplnka, Stará osadská cesta, umelecko-historická pamiatka (1882)
• Kaplnka, Stará osadská cesta, umelecko-historická pamiatka (1874)
• Kaplnka, Lesný chodník pod Uhliskom, umelecko-historická pamiatka
• Socha Sv. Antona, Stará osadská cesta, umelecko-historická pamiatka (1906)
• Socha Panny Márie, Stará osadská cesta, umelecko-historická pamiatka
• Stĺp sv. Jána Nepomuckého, Cesta na cintorín v Ústí nad Priehradou, umelecko-historická pamiatka
• Stĺp Piety, Cesta na cintorín v Ústí nad Priehradou, umelecko-historická pamiatka
• Stĺp – Spasiteľ Ježiš, kopec Vápenica, umelecko–historická pamiatka
• Stĺp Panny Márie, Pod Halečkovou pri čerpacej stanici PHM, umelecko-historická pamiatka (1928)

Pomník a pamätné miesto SNP

• Pod Halečkovou pri čerpadle PHM,
• pamätné miesto, plastika

Pomník ČA

• Nám. M. R. Štefánika, oproti ZŠ R. Dilonga,
• pamätné miesto oslobodenia mesta sovietskou armádou v II. svet. vojne

Pamätné tabule

• Pamätná tabuľa R. Budjača, Budova MsÚ, Bernolákova č. 96/8, historická pamiatka (II. svetová vojna)
• Pamätná tabuľa J. Kráľa, Budova železničnej stanice, Železničiarov č. 251, historická pamiatka (II. svetová vojna)
• Pamätná tabuľa Ilegalneho ONV, Budova Hotela Roháč, Nám. M. R. Štefánika č. 241, historická pamiatka (II. svetová vojna)
• Pamätná tabuľa K. Pafčuga a R. Zembjak, Chodba budovy MsÚ, Bernolákova 96/8, historická pamiatka (II. svetová vojna)
• Pamätná tabuľa Rudolf Dilong, Kláštor františkánov, Nám. M. R. Štefánika č. 437, historická pamiatka (rodák, básnik, františkán)
• Pamätná tabuľa Štefan Furdek, rodný dom, Bernolákova č. 20, historická pamiatka (zásluha o vznik ČSR v USA)
• Pamätná tabuľa Martin Hugolín Gavlovič, budova ZŠ, Nám. M. R. Štefánika, historická pamiatka (slovenský barokový básnik)
• Pamätná tabuľa Ján Doránsky, rodný dom č. 513, Nám. M. R. Štefánika, historická pamiatka (spisovateľ, básnik, publicista)
• Pamätná tabuľa Milo Urban, budova ZŠ Nám. M. R. Štefánika č. 438, historická pamiatka (osobnosť literatúry a publicistiky, chodil do trstenského reálneho gymnázia v rokoch 1915 – 1919)
• Pamätná tabuľa Sídlo reálneho gymnázia, budova ZŠ Nám. M. R. Štefánika č. 438 (historická pamiatka (1868 – 1869))
• Pamätná tabuľa Martin Hattala, rodný dom, Hattalova č. 50, historická pamiatka (jazykovedec, univerzitný profesor, kodifikátor etymologického pravopisu)
• Pamätná tabuľa Viktor Trstenský, rodný dom, Ulica Československej armády č. 40, (rímskokatolícky kňaz, pápežský prelát, spisovateľ, politický väzeň)
• Pamätná tabuľa NsP, budova NsP č. 549 (vznik štátnej nemocnice v Trstenej)
• Pamätná tabuľa na holokaust, Synagóga, Ul. Železničiarov (pamiatka obetiam holokaustu)

Činnosť v Trstenej sa sústreďujú v aktívnom športe najmä na futbal v registrovanej organizácii Mestský futbalový klub Trstená, halový futbal – Mestská halová futbalová liga, kolky^[6], stolný tenis a volejbal^[7], Bowling club – Jantár Trstená a karate – Karate klub Trstená^[8]. Niektoré športové kluby dosahujú striedavo výborné výsledky s menej výraznými. Najmä Karate klub Trstená je výnimočný celosvetovými úspechmi – majstrami sveta a ďalšími cennými úspechmi zo svetových a európskych šampionátov, či medzinárodných open pohárov. Karatisti Jozef Štefanides, Simona Fereková, Martin Vorčák, Zuzana Vorčáková, Patrícia Fereková, Zuzana Kormošová, Táňa Carachová, Anežka Kovalíková, Michal Chrenek, Stanislav Bajo sú tými, ktorý sa najviac zaslúžili o tieto úspechy. Športový klub kolkárov Trstená svojou účasťou v Extralige – najvyššej slovenskej kolkárskej súťaži sa tiež zapísal do dejín úspešných športov. Mládežnícka základňa vlastných odchovancov tohto klubu, aj keď už pod vlajkou iných klubov dosiahla taktiež výrazné a víťazné úspechy v celosvetovom a európskom meradle o ktoré sa zaslúžili Braňo Paríža a Jozef Samek už ako juniori.

• Stredné školy
  • Gymnázium Martina Hattalu; osemročné, štvorročné, bilingválne (španielsky jazyk)

• Základné školy
  • ZŠ P. O. Hviezdoslava, 1.-9. ročník (zal. 1970);
  • ZŠ Rudolfa Dilonga (cirkevná), 1.-9. ročník (zal. 1992);
  • ZŠ P.O.Hviezdoslava d.p. Trstená Západ s materskou školou, 1.-4. ročník (zal. 1994);
  • Základná umelecká škola Trstená

• Mestská latinská protestantská škola (1580 – 1682). Presný rok vzniku nie je známy, najstaršia správa o škole pochádza z r. 1580. V týchto rokoch sa pánmi Oravy stala rodina Thurzovcov, ktorí šírili protestantizmus prostredníctvom zakladania škôl a výučby. Najpravdepodobnejšie škola zanikla v dôsledku rekatolizácie ako jedného z hlavných pilierov habsburgovskej politiky. Povstania Imricha Tököliho a neskôr Františka II. Rákociho oživili upadajúci protestantský duch Oravy, no po ich potlačení sa farnosť v Trstenej stala definitívne katolícka. Výsledkom tohto náboženského "prevratu" bolo pretransformovanie na katolícku školu. Nie sú záznamy, či sa tak udialo hneď po r. 1682, ale určite v r. 1693, kedy sa v mestskej knihe uvádza záznam o jej vyhorení. Ďalšie záznamy o školstve sú strohé až do druhej polovice 18. storočia.
• Františkánska hlavná škola (1774 – 1869). Túto školu navštevoval medziiným aj slovenský jazykovedec Martin Hattala. Táto škola r. 1869 prestala existovať, pretože v Trstenej bolo založené kráľovské nižšie gymnázium. Františkánom bola zverená Rímskokatolícka ľudová škola.
• Trstenské kráľovské katolícke štvortriedne reálne gymnázium, založené v r. 1869. Toto gymnázium bolo silne maďarizované až do vzniku česko-slovenskej republiky 1918. Postupne sa rozširovalo počtom tried a stalo sa centrom vzdelávania na Hornej Orave. Od 28.8.1971 nesie čestný názov Gymnázium Martina Hattalu a funguje dodnes.
• Židovská ľudová škola (1894 – 1942).
• Súkromná dievčenská meštiacka škola (1909 – 1920).

• Michal Tondra (* 17. 01. 1947 Spišské Vlachy), dekan trstenského dekanátu. Čestný občan mesta Trstená za zásluhy o rozvoj cirkevného a duchovného života v meste (18. 01. 2007).

• Jozef Adamča (* 1931 – † 1992), pedagóg a športový funkcionár
• Rudolf Dilong (* 1905 – † 1986), slovenský básnik, rehoľný kňaz–františkán
• Ján Doránsky (* 1911 – † 1973), spisovateľ, básnik a publicista
• Štefan Furdek (* 1855 – † 1915) – národný buditeľ, rímskokatolícky kňaz, publicista, redaktor, spisovateľ a vydavateľ. Zakladateľ Prvej katolíckej slovenskej jednoty v USA (1890), spoluzakladateľ a prvý predseda Matice slovenskej v Amerike (1893 – 1904), Združenia slovenských novinárov v Amerike (1906) a Slovenskej ligy v Amerike (1907).
• Martin Hattala (* 1821 – † 1903), lingvista, rímskokatolícky kňaz, teológ, stredoškolský a vysokoškolský profesor, člen mladobernolákovského hnutia. Narodil sa a základné vzdelanie získal v Trstenej. Kodifikátor štúrovskej slovenčiny na základe etymologického princípu (Grammatica linguae Slovenicae 1850, Krátka mluvnica slovenská 1852).
• Štefan Hora (* 1911 – † 1982), publicista, osvetový pracovník, sociológ
• Erik Jendrišek (* 1986), futbalista
• Štefan Kniezsa (* 1898 – † 1965), jazykovedec a univerzitný profesor
• Juraj Martvoň (* 1921 – † 1991), sólista opery Slovenského národného divadla v Bratislave
• Ján Sitek (* 1956), minister obrany SR v rokoch 1994 – 1998
• Patrik Števuliak (*1995), hokejista
• Ján Štrbáň (* 1878 – † 1960), rímskokatolícky kňaz, náboženský spisovateľ
• Viktor Trstenský (* 1908 – † 2006), rímskokatolícky kňaz, pápežský prelát, spisovateľ, politický väzeň
• František Trstenský (* 1973), teológ a publicista

• Hugolín Gavlovič (* 1712 – † 1787) – básnik, teológ, františkánsky kňaz. V Trstenej prežil svoje detstvo a vyštudoval nižšie gymnázium. Jeho najvýznamnejším dielom je dvojzväzková zbierka humanistických didakticko–reflexívnych ponaučení a praktických rád Valaská škola mravúv stodola, ktorú napísal bohemizovanou slovenčinou a využil v nej bohatú ľudovú slovesnosť – príslovia, porekadlá, exemplá a anekdoty.
• Ignác Gessay (* 1874 – † 1928) – pochádza z Tvrdošína, študoval na gymnáziu v Trstenej. Bol novinárom, politikom, spoluzakladateľom a funkcionárom Slovenskej ligy v Amerike, spolutvorcom a signatárom Clevelandskej dohody.
• Milo Urban (* 1904 – † 1982) – prozaik, publicista, prekladateľ. Študoval na gymnáziu v Trstenej. Z jeho diel: Živý bič, Za Vyšným mlynom, Zelená krv, atď.
• Milan Čič (*1932 † 2012) – slovenský politik, akademik a právnik, študoval na gymnáziu v Trstenej.
• Ivan Stodola (* 1888 – † 1977) – slovenský dramatik, spisovateľ a lekár. Pôsobil v Nemocnici s poliklinikou Trstená ako lekár a primár dermatologického oddelenia v r. 1952 – 1953.
• Andrej Imrich (* 1948) – pomocný biskup spišskej rímskokatolíckej diecézy, farár v Trstenej od apríla 1985 do januára 1990
• Tomáš Červen (* 1793 – † 1876) – cirkevný hodnostár (biskupský tajomník, notár, riaditeľ biskupskej kancelárie, generálny vikár, veľprepošt), národnokultúrny pracovník, pedagóg, zakladateľ Spolku sv. Vojtecha, prvého slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom, pokladník Matice slovenskej. V Trstenej prežil svoje detstvo a študoval základnú školu.
• Andrej Kavuljak (* 1885 – † 1952) – historik, lesný inžinier, prekladateľ. Vyrastal a študoval na gymnáziu v Trstenej.
• Anton Kocian (* 1900 – † 1984) – ornitológ, zberateľ flóry, učiteľ, preparátor (jeho preparáty sú vystavené na Oravskom hrade, v Oravskom múzeu), publikoval viac než 50 odborných prác z oblasti ornitológie a ochrany prírody, je autorom príručnky Orava. V Trstenej pôsobil ako pedagóg na trstenskom gymnáziu v r. 1942 – 1960.
• Anton Habovštiak (* 1924 – † 2004) – jazykovedec, spisovateľ a publicista, študoval na gymnáziu v Trstenej.
• Martin Ťapák (* 1926 – † 2015) – filmový režisér, herec, tanečník a choreograf, študoval na gymnáziu v Trstenej.
• Oľga Feldeková (* 1943) – prozaička, novinárka, scenáristka a dramaturgička, študovala na gymnáziu v Trstenej.

• Hořice, Česko
• Išaseg, Maďarsko
• Jablonka, Poľsko
• Ozorków, Poľsko
• Žarnovica, Slovensko
• Želiezovce, Slovensko
• Žirovnice, Česko

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Trstenej

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trstená

• Oficiálny web