Vrbové

Vrbové
mesto
Šikmá zvonica
Znak
Štát	Slovensko
Kraj	Trnavský kraj
Okres	Piešťany
Región	Dolné Považie
Vodný tok	Holeška
Nadmorská výška	188 m n. m.
Súradnice	48°37′12″S 17°43′25″V / 48,620000°S 17,723611°V / 48.620000; 17.723611
Rozloha	13,97 km² (1 397 ha) [1]
Obyvateľstvo	5 597 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	400,64 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1332
Primátor	Štefan Kubík[3] (SMER-SD)
PSČ	922 03
ŠÚJ	507750
EČV (do r. 2022)	PN
Tel. predvoľba	+421-33
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Ul. gen. M.R. Štefánika 15/4 922 03 Vrbové
E-mailová adresa	primator@vrbove.sk
Telefón	033 / 735 06 11
Fax	033 / 779 22 11
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Vrbové
Webová stránka: vrbove.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonym: Vrbovčan[4]

Vrbové je mesto na západnom Slovensku v okrese Piešťany (Trnavský kraj). V rokoch 1975 – 1991 boli súčasťou Vrbového Šterusy a v rokoch 1975 – 1992 Šípkové. V r. 1958 sa od Vrbového osamostatnili miestne kopanice, ktoré vytvorili novú obec ‒ Prašník.^[5]

Nachádza sa 10 kilometrov na západ od okresného mesta Piešťany, na úpätí Malých Karpát v Podunajskej pahorkatine.

Chotárom mesta pretekajú tri potoky: Holeška, Cintorínsky potok a Šípkovec. Hlavným tokom je potok Holeška.^[5] Šípkovec je ľavobrežným a Cintorínsky potok pravobrežným prítokom Holešky.

V chotári Vrbového sa sčasti nachádza vodná nádrž Čerenec. Chovajú sa v nej prevažne kaprovité ryby. Stavba Čerenca sa začala v roku 1961, ukončená bola v roku 1964.

• Erb – na tmavomodrom pozadí je zlatý (žltý) klas so siedmimi zrnami na každej strane a jedným na vrchole klasu.^[6]
• Vlajka – pomer 3:2 päť pozdĺžnych pruhov v žltej a tmavomodrej farbe (3x žltá, 2x modrá), zakončená tzv. lastovičím chvostom.^[6]

Súčasné mesto Vrbové je veľmi staré mesto. V Zoborskej listine z r. 1113 sa spomína dedina Počkovec, ktorá býva lokalizovaná do územia dnešného Vrbového.^[5] Prvá písomná zmienka o meste pochádza z roku 1332. Prvá zmienka dnešného názvu pochádza z r. 1347, ako Worbow. V tej dobe bolo časťou oblasti Čachtického hradu.

Vrbové získalo práva mesta v roku 1437. V roku 1599 bolo spustošené tureckými vojakmi. V roku 1696 rozšíril Leopold I. Vrbovému jarmočné privilégium.^[5] Okrem pestovania obilia zohrávalo veľkú rolu až do 19. storočia vinohradníctvo.^[5]

Mesto bolo známe trhom s obilím, podporované najmä Židmi, ktorí tvorili veľkú čast obyvateľov mesta. V 20. storočí bolo mesto domovom textilného (Trikota), obchodného a drevárskeho priemyslu. V r. 1906 bolo Vrbové spojené s Piešťanmi železnicou.^[5]

Počas druhej svetovej vojny sa celá dedina Vrbové stalo getom pre židovské obyvateľstvo z okresu Piešťany. Väčšina židovských obyvateľov Vrbového bola deportovaná do tábora smrti Auschwitz (Oswiecim), kde zahynuli v plynových komorách. Po obsadení Slovenska nacistickými vojskami v roku 1944 bolo Vrbové oslobodené sovietskou armádou ako jedna z posledných obcí v regióne 6. apríla 1945.^[7]

Vrbové bolo povýšené na mesto v roku 1967.^[5]

Na konci 19. storočia tvorili asi tretinu obyvateľov židia. Tí tu žili už od 17. storočia, vyše 200 židov do Vrbového prišlo v roku 1683 z Moravy. Židovská komunita sa postupne rozrastala a podľa všetkého si v roku 1731 zriadila náboženskú obec. Postupne to vybudovali aj tri synagógy, tá najnovšia stále stojí. ^[8]

Pri sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa väčšina obyvateľov prihlásila ku rímskemu katolicizmu (4 110 veriacich). 557 veriacich má evanjelická cirkev augsburského vyznania, ku zvyšným cirkvám sa hlási asi stovka obyvateľov. 787 Vrbovčanov deklarovalo, že sú bez vyznania.^[9]

Náboženstvo vo Vrbovom (SODB 2011)^[9]

     Rímskokatolícka cirkev (65,62 %)

     ECAV (8,89 %)

     Iné cirkvi (1,53 %)

     Bez vyznania (12,56 %)

     Nezistené (11,38 %)

• Rímskokatolícky Kostol sv. Martina, trojloďová pôvodne gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, pravdepodobne z konca 14. storočia. Prvá písomná zmienka o kostole na tomto mieste pochádza zo súpisu cirkevných desiatkov z rokov 1332 – 1337. V roku 1452 bol kostol poškodený požiarom. Severná loď bola pristavaná už v 15. storočí. Ďalšou katastrofou bolo vyplienenie kostola Turkami pri útoku na mestečko v roku 1599. V priebehu 17. storočia bol kostol novo zaklenutý. Južná bočná loď vznikla v 18. storočí. V tejto etape vznikla aj klenba nad hlavnou loďou.^[10] Interiér je zaklenutý valenou lunetovou klenbou so štukatúrami. Nachádza sa tu baroková kazateľnica z konca 17. storočia so sochami evanjelistov.^[11] Fasády kostola sú členené opornými piliermi a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami a klenákmi. Západná veža je v spodnej časti štvorhranná s portálom s gotickým lomeným oblúkom. V hornej časti je oktogonálna, lemovaná šambránami a ukončená ihlancovou helmicou.

• Zvonica, klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z rokov 1832 – 1835. Nachádza sa v areáli kostola sv. Martina. Výška zvonice je 38 m a je charakteristická svojim vyklonením o asi 99 cm, ktoré sa prvý raz prejavilo po dažďoch v roku 1930. Stavbu vybudoval murársky majster Jozef Verner z Čachtíc.^[12] Fasády zvonice sú horizontálne členené kordónovými rímsami a vertikálne pilastrami. Ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou.

• 
  Kostol sv. Martina
• 
  Kostol so zvonicou
• 
  Klasicistická zvonica
• 
• 

• Pieta, ranobaroková socha na stĺpe z prelomu 17. a 18. storočia. Dnes sa na stĺpe nachádza kópia pôvodnej sochy z rokov 1992 – 1993.^[13]

• Beňovského kúria, dvojpodlažná meštianska budova na pôdoryse písmena L, pravdepodobne z 18. storočia.^[14] Od konca 19. storočia je považovaná za rodisko Mórica Beňovského. Od roku 1873 tu sídlila Prvá slovenská banka a neskôr učňovská škola. Obnovou, ktorá jej dala súčasnú podobu prešla v rokoch 1995 – 1998.^[15] Parter je členený pásovou rustikou, na os fasády je umiestený polkruhovo ukončený portál prejazdu. Poschodie sedemosovej fasády je členené lizénovými rámami.

• 
  Beňovského kúria
• 
  Nádvorie kúrie
• 
• 
  Socha piety

• Evanjelický kostol, jednoloďová stavba v štýle umiernenej moderny na pôdoryse gréckeho kríža, so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1928 – 1929. Nachádza sa na mieste tolerančnej stavby z roku 1784. Súčasná veža pochádza z roku 1896, je teda staršia ako kostol.^[16] Presbytérium je zaklenuté valenou klenbou s motívom kazetovania. Na oltári je obraz Kristus v Getsemanskej záhrade. Na empore je umiestnený jednomanuálový organ od Gustáva Adolfa Molnára z roku 1901.^[17] Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami s motívom bosáže v suprafenestre. Transept má trojdielne okno na spôsob termálneho okna. V podveží sa nachádza portál lemovaný bosovanými pilastrami a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom. V hornej časti je veža členená kordónovými rímsami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a zvonovitou helmicou s laternou.

• 
  Evanjelický kostol
• 

• Židovská synagóga, historizujúca stavba v maurskom štýle na pôdoryse obdĺžnika, z rokov 1882-1883. Vznikla za pôsobenia rabína Frojdmana. K náboženským účelom sa využívala do roku 1942. V neskoršom období tento hodnotný objekt slúžil ako sklad obilia a následne textilných výrobkov. V interiéri sa nachádza trojramenná liatinová ženská galéria. Strop je zaklenutý s bohatou polychrómovanou ornamentikou.^[18] Priečelie je tvorené rizalitom s oktogonálnymi vežicami, ktoré sa nachádzajú aj na nárožiach stavby. Fasády sú horizontálne členené pásovou rustikou, okná sú polkruhovo ukončené. Korunné rímsy sú dekorované oblúčkovým vlysom a cimburím s motívom ľalie. Priečelie je ukončené slepými rozetami, vežicami s píniovými šiškami a tabuľami Desatora.

• 
  Synagóga
• 
  Detail priečelia
• 
• 
  Detail maľovaného stropu
• 

• Židovský cintorín

• 
  Židovský cintorín
• 

• Vrbovské jarmoky
• Kynologické preteky
• Vrbovská pätnástka (bežecké preteky)
• Gorazdovo umelecké Vrbové
• Vrbovské vetry (Hudobný festival)
• FERKUS CUP (hokejbalový turnaj)

• 1. ZŠ, Školská ul.
• 2. ZŠ, Komenského ul.
• Materská škola, Sídl. 9. mája (elokované pracovisko, Súkennícka ul.)
• Cirkevná ZUŠ sv. Gorazda, Beňovského ul.
• ŠZŠ Mórica Beňovského, Nám. sv. Cyrila a Metoda
• Gymnázium Jána Baltazára Magina, Beňovského ul.
• SOŠ, Zigmundíkova ul.

Mestom prechádza cesta II/499 a končí cesta II/502 (napája sa na II/499).

Vo východnej časti mesta sa nachádza železničná stanica (prezývaná Kača), kde je ukončená odbočka trate z Piešťan na traťový úsek 120 siete železníc Slovenskej republiky. Prevádzkovaná bola do roku 1977 pre osobnú dopravu a do konca tisícročia ešte čiastočne pre nákladnú dopravu. Neskôr bolo plánované zrušiť ju, ale bola ponechaná ako jeden z evakuačných koridorov v prípade hroziacej povodňovej vlny rieky Váh v Piešťanoch. V rokoch 2008 – 2014 bola využívaná ako sklad materiálu pri rekonštrukcii železničnej trate Bratislava – Žilina v úseku okolo Piešťan. V súčasnosti sa znova uvažuje o jej zrušení, pričom na jej trase by mala byť nahradená cyklotrasou spájajúcou Vrbové s Piešťanmi. Túto myšlienku v roku 2017 podporilo aj Ministerstvo dopravy a výstavby.^[19]

• MFK Vrbové – futbalový klub
• Mestská Futbalová liga v malom futbale
• Vrbovská hokejbalová liga

• Ján Baltazár Magin (* 1681 – † 1735), básnik a historik
• Móric Beňovský (* 1746 – † 1786), šľachtic narodený vo Vrbovom, vojak, cestovateľ a kráľ Madagaskaru
• Jozef Emanuel (* 1803 – † 1890), básnik, národovec, publicista a osvetový pracovník
• David Zvi Hoffmann (* 1843 – † 1921), rabín
• Yosefa Chaima Sonnenfelda, povestný vrchný rabín Jeruzalema
• Yitschack Weiss, rabín, autor mnohých významných diel: Siach Yitschack, Elef Ksav, Avnei BEIS Hayotser, Hagada Shel Pesach Siach Yitschack, Bina leitim a mnoho ďalších. Zahynul počas holokaustu v roku 1942. Jeho práce boli sponzorované rodinou Wernerovou z Vrbového a uverejnené Shem Olam v Bnei Brak.
• Rabín Samuel Reich, rabín, syn slávneho rabína Koppela Reicha, prežil holokaust a emigroval do Jeruzalema, kde neskôr zomrel. Pred druhou svetovou vojnou založil Obchodnú školu, ktorá bola neskôr znárodnená.
• Ján Zigmundík (* 1846 – † 1938), pedagóg a spisovateľ
• Pavol Jantausch (* 1870 – † 1947), rímskokatolícky biskup
• Elo Šándor (* 1896 – † 1952), spisovateľ a publicista
• Karol Nižňanský (* 1919 - † 1984), salezián, misionár (India a USA).^[20]
• Anton Polák (* 1919), zakladateľ Flámsko-slovenskej spoločnosti, krajanský aktivista v Belgicku, autor publikácií o Slovensku a slovenských osobnostiach vo flámskom jazyku
• Anton Rákay (* 1925 – † 2013), spisovateľ a lekár
• Jozef Adamec (* 1942 – † 2018), bývalý slovenský futbalista, 61-násobný reprezentant Česko-Slovenska, štvornásobný kráľ česko-slovenských prvoligových strelcov, prvoligový tréner

• Karol Kočí (* 1879 – † 1956), entomológ – koleopterológ a lesník českého pôvodu

• Allsted, Nemecko
• Spišské Podhradie, Slovensko
• Vítkov, Česko

• Zoznam kultúrnych pamiatok vo Vrbovom

• 
  Stred mesta
• 
  Trikota Vrbové
• 
  Kostol sv. Gorazda

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vrbové

• Oficiálny web