Zuzka Zguriška

Zuzka Zguriška
slovenská spisovateľka, dramatička a prekladateľka
Zuzka Zguriška približne v roku 1937
Rod. meno	Ľudmila Šimonovičová
Iné mená	Ľudmila Dvořáková
Narodenie	13. apríl 1900 Myjava, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	24. september 1984 (84 rokov) Praha, ČSSR
Alma mater	Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave
Rodičia	Michal Šimonovič Ľudmila, rod. Valášková
Manžel	Jaroslav Dvořák
Deti	2
Odkazy
Commons	Zuzka Zguriška
Literárny portál  Biografický portál

Zuzka Zguriška, vlastným menom Ľudmila Dvořáková, rod. Šimonovičová (* 13. apríl 1900, Myjava – † 24. september 1984, Praha) bola slovenská prozaička, dramatička a prekladateľka.^[1][2]

Vyrastala v rodine myjavského evanjelického učiteľa Michala Šimonoviča, rodné meno dostala po matke Ľudmile, rodenej Valáškovej. Jej predkovia patrili k známym myjavským rodinám s obchodníckou a mydlárskou tradíciou. Ján Valášek, pradedo Zuzky Zgurišky, zorganizoval počas Slovenského povstania v rokoch 1848 – 1849 „bandérium“ 40 dobrovoľníkov, ktorí bojovali v radoch hurbanistov, za čo neskôr strávil 10 mesiacov vo väzení.^[3]

Vzdelanie získavala v Myjave, Modre, jeden ročník absolvovala v Himmelkrone (Bavorsko), neskôr študovala na učiteľskom ústave v maďarskom Hódmezővásárhelyi, odtiaľ prestúpila na učiteľský ústav v srbskej Subotici, napokon maturovala v roku 1920 v Ústave ku vzdělání učitelek v Brne.^[1]

V rokoch 1920 – 1924 pracovala ako učiteľka v Myjave, vydala sa za Jaroslava Dvořáka a presťahovala do Bratislavy, kde žila až do roku 1945. Počas druhej svetovej vojny vyštudovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, odbor filozofia a dejiny umenia a získala titul PhDr.^[4]

V roku 1945 sa presťahovala s manželom a dvomi deťmi do Prahy, kde jej manžel nastúpil na miesto štátneho úradníka. V rokoch 1949 – 1951 pracovala na Barrandove ako filmová scenáristka, potom sa venovala literárnej činnosti. V roku 1960 jej bol udelený titul zaslúžilá umelkyňa.^[1][2]

Svoje prvé dielo uverejnila v roku 1922 v Slovenskom denníku a postupne začala prispievať i do ďalších časopisov a denníkov (Robotnícke noviny, Živena, Elán, Slovenské pohľady a i.). Spolupracovala tiež s Československým rozhlasom, ktorý pravidelne uverejňoval jej diela, venovala sa i divadlu, no zo zdravotných dôvodov odmietla stály angažmán, hoci mala ako herečka veľký úspech (vystupovala i v Slovenskom národnom divadle). Vo svojich literárnych dielach sa snažila predstaviť rázovitý svet myjavských kopaníc, ktorý podávala z tej humornejšej stránky. V krátkych literárnych útvaroch zachytila veľa charakteristických stránok života v svojom rodnom kraji, vykreslila mnoho zaujímavých postáv a použila tiež veľa humorných príhod. Pri písaní vychádzala z vlastných poznatkov a zážitkov.^[2]

• 1929 – Obrázky z kopaníc, zbierka poviedok
• 1932 – Dvanásť do tucta, zbierka poviedok
• 1932 – Pangart
• 1935 – Ženich s mašinou, zbierka poviedok
• 1931 – Španielske pohľadnice, cestopisné črty
• 1938 – Bičianka z doliny, román
• 1943 – Svadba, humoreska
• 1947 – Hostina, humoreska
• 1949 – Metropola pod slamou, román (1. diel trilógie)
• 1953 – Mestečko na predaj, román (2. diel trilógie)
• 1957 – Podobizne, humoreska
• 1959 – Zbojnícke chodníčky, román (3. diel trilógie)
• 1967 – Manželstvo na úver, román
• 1972 – Strminou liet, pamäti

• 1922 – Pri muzike, rozprávka
• 1962 – Husitská nevesta, historický román (1. diel dilógie)
• 1982 – Kráľova zajatkyňa, historický román (2. diel dilógie)

• 1967 – Mor na farme, veselohra

• 1955 – Jaroslav Hašek: Osudy dobrého vojaka Švejka

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zuzka Zguriška

• Zuzka Zguriška – Literárne informačné centrum
• Diela Zuzky Zgurišky v súbornom katalógu Slovenskej národnej knižnice