Simona Petrík

Simona Petrík
Podpredsedníčka Výboru NR SR pre sociálne veci
V úrade 2023 – 2027
Poslankyňa NR SR
V úrade 2023 – 2027
Poslankyňa NR SR
V úrade 2016 – 2020
Biografické údaje
Narodenie	10.11.198210. november 1982 (41 rokov) Liptovský Mikuláš, ČSSR
Politická strana	#SIEŤ (2015 – 2016) SPOLU (2017 – 2021) Progresívne Slovensko (2021 – súčasnosť)
Alma mater	Univerzita Komenského v Bratislave
Rodina
Manžel	Tomáš Petrík
Deti	Zora
Odkazy
Simona Petrík na simonapetrik.sk
	Simona Petrík (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

Mgr. Simona Petrík (rod. Kováčiková; * 10. november 1982, Liptovský Mikuláš) je slovenská politička, poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky a podpredsedníčka Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci zvolená za Progresívne Slovensko, kde zároveň zastáva funkciu členky predsedníctva hnutia. V strane má pozíciu expertky pre rodinnú politiku, rodovú rovnosť a sociálne veci.

V parlamentných voľbách 2016 kandidovala za stranu #Sieť, získala 2065 preferenčných hlasov^[1] a stala sa prvýkrát poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky. V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidovala z 9. miesta kandidátky koalície PS/SPOLU.^[2] Získala 14 713 preferenčných hlasov,^[3] avšak volebná koalícia nedosiahla potrebnú hranicu pre vstup do parlamentu a Petrík tak nepremenila svoj mandát. Situácia sa zmenila vo voľbách 2023, v rámci ktorých Petrík odovzdalo svoj hlas 19 636 občanov a občianok Slovenska^[4], vďaka čomu sa stala druhýkrát poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky.

Petrík pochádza z Liptovského Mikuláša, býva v Bratislave. Vyštudovala politológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pred vstupom do politiky pracovala ako podnikateľka, podnikala v oblasti jazykového vzdelávania. Založila a ako riaditeľka pôsobila v jazykovej agentúre, venujúcej sa výučbe anglického jazyka.^[5] Verejne sa angažovala v organizácii Real Woman^[6] a spoluzakladala Platformu žien Slovenska.^[7][8]

Politickú dráhu zahájila v roku 2015 vstupom do strany #Sieť, kde pôsobila ako vedúca pracovnej skupiny pre podporu rodiny a žien. V politike sa dlhodobo venuje sociálnej problematike, témam žien, detí a rodinného života. Po parlamentných voľbách v polovici marca 2016 bola za #SIEŤ zvolená za poslankyňu Národnej rady SR zo 7. miesta kandidátky.^[9] Následne zo strany vystúpila pre nesúhlas so vznikajúcou koalíciou, ktorá zahŕňala Smer-SD.^[10] Odvtedy pôsobila v parlamente ako nezávislá poslankyňa.^[11] Bola členkou Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj.^[12]

V apríli 2016 ju bezpečnostná služba na pokyn podpredsedu NR SR, Bélu Bugára, odmietla pustiť do pléna NR SR počas hodiny otázok a interpelácií ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera, pretože mala so sebou v šatke päťmesačnú dcéru.^[13]

Vďaka jej iniciatíve, spoločne s ďalšími poslancami po podaní návrhu na Ústavný súd SR a vytvorení verejného tlaku, sa podarilo presadiť substantívne zmeny v diskriminačnom návrhu novelizácie tzv. "Jasličkového zákona".^[14] V dôsledku kvalitatívneho prepracovania návrhu ministerstvom sa podnetom ÚS SR nemusel zaoberať a zlepšila sa dostupnosť jaslí pre rodičov a ich deti.^[15]

V roku 2017 upozornila na protiústavnosť výberu poplatku za sprevádzajúcu osobu pri pôrode. Ministerstvo zdravotníctva SR tento poplatok vzápätí zrušilo a od roku 2018 môžu byť akákoľvek sprevádzajúca osoba, ktorú si žena vyberie pri pôrode zdarma.^[16] Mladým rodinám tak ušetrila ročne až milión eur.^[17] Trikrát predložila do parlamentu zákon, ktorý by zaručoval minimálne desaťdňové platené voľno otcom po narodení ich dieťaťa.^[18]

V apríli 2017 Petrík spolu s ďalšími v tom čase nezávislými poslancami, Miroslavom Beblavým, Jozefom Mihálom, Katarínou Macháčkovou, Vierou Dubačovou a Otom Žarnayom oznámila založenie strany SPOLU - občianska demokracia.^[19] Iniciátori a zakladajúce členky strany zároveň zverejnili svoju výzvu Vráťme Slovensko ľuďom.^[20]

V júli 2017 bola v dôsledku jej častých interpelácií označená za druhú "najzvedavejšiu" poslankyňu. Na Hodine otázok a interpelácií sa členov vlády opýtala 57 otázok.^[21] V roku 2017 presadzovala dôsledné zverejňovanie vratiek DPH na zabránenie daňovým podvodom.^[22] Podieľala sa na schválení povinného zverejňovania ponúkanej mzdy v pracovných inzerátoch od 1. mája 2018.^[23] Spolu s predsedom a ďalšími členmi strany sa im podarilo presadiť tzv. Beblavého percento, ktoré rozpútalo konkurenčný boj bánk o klientov hypotekárnych úverov, čo spotrebiteľom znížilo úroky pri čerpaní úverov.^[24]

Strana SPOLU bola zaregistrovaná v januári 2018. Na ustanovujúcom sneme strany 14. apríla 2018 v Poprade bola Petrík zvolená za členku predsedníctva.^[25]

Vo februári 2019 na spoločnej tlačovej konferencii oznámili lídri strán SPOLU - občianska demokracia a Progresívne Slovensko, Miroslav Beblavý a Ivan Štefunko, spoločnú kandidátku do volieb do Európskeho parlamentu. Petrík patrilo 3. miesto na kandidátnej listine. Koalícia získala štyri miesta v parlamente, Petrík získala však až šieste miesto v poradí preferenčných hlasov (22 499 hlasov) a do Europarlamentu sa nedostala.^[26]

V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidovala na 9. mieste kandidátky koalície PS/SPOLU^[2] získala 14 713 hlasov, po zohľadnení preferenčných hlasov sa umiestnila na 8. mieste kandidátky. Kvôli celkovému výsledku koalície sa do parlamentu nedostala.^[27]

V máji 2021 odišla zo strany SPOLU a prestúpila do Progresívneho Slovenska. Svoje rozhodnutie vysvetlila takto: „Nadobudla som presvedčenie, že moje hodnotové nastavenie, ktoré je liberálne a ľudsko-právne, a témy, ktoré ma zaujímajú a ktorým sa dlhodobo venujem, a to rodová rovnosť, boj za práva žien a rodinná politika, nájdu väčšiu podporu a uplatnenie v hnutí Progresívne Slovensko.“^[28] Nesúhlasila tiež s rozhodnutím SPOLU nepokračovať s rokovaniami s PS o možnom spojení a smerovaní SPOLU v smere „širšie rozkročenej stredovej občiansko-demokratickej strane“.^[28] V PS pokračuje v témach rodovej rovnosti, rodinnej politiky,^[28] dôstojnej predpôrodnej, pôrodnej a popôrodnej starostlivosti ako aj kvalitnému poskytovaniu sociálnych služieb štátu.

Vo voľbách do územnej samosprávy v roku 2022 bola zvolená za poslankyňu^[29] Bratislavského samosprávneho kraja a za vicežupanku BSK pre sociálne veci^[30]. V bratislavskej mestskej časti Karlova Ves bola zvolená do miestneho zastupiteľstva.^[31] Po zvolení za poslankyňu NR SR sa Petrík rozhodla vzdať funkcie podpredsedníčky samosprávneho kraja ako aj bratislavskej miestnej poslankyne.^[32]

V parlamentných voľbách v septembri 2023 kandidovala na 8. mieste kandidátky Progresívneho Slovenska so ziskom 19 636 preferenčných hlasov. Vďaka dôvere občianiek a občanov Slovenska sa tak po druhýkrát stala poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky a zároveň podpredsedníčkou Výboru pre sociálne veci.

Už na začiatku volebného obdobia začala aktívne upozorňovať na porušovanie sociálnych práv bezdetných vdov a vdovcov. Tvrdej kritike podrobila aj nehospodárny a nesociálny návrh rozpočtu na rok 2024^[33] a pokračuje v povesti jednej z najzvedavejších poslankýň, nakoľko len za prvé dva mesiace nového volebného obdobia predložila hneď dve interpelácie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Od začiatku mandátu na svojich sociálnych sieťach spoločne s poslancom Michalom Sabom publikujú popularizačné videá o fungovaní Národnej rady Slovenskej republiky.^[34]